co bude ]   [ co bylo ]   [ oddíl ]     [ jiné ]    [ chat ]
Vítejte na webových stránkách nejen MTBO teamu ASA Turnov.

Sobota, 15.12.2018

- new -
příspěvek
na chatu:
   
  • ...



  • Akce: Skokani v Kryštofově údolí


        Zdar mili sportovci, este vacsi zdar mile sportovkyne...

        Uz niekolko dni, tyzdnov, mesiacov je mi ctou byt clenom jedneho super nielen MTBO oddielu ASA Turnov. Vyplyva to uz z jeho nazvu ASA, ktory je skratenou verziou nazvu Action Sport Alternative. A o tom, ze je to nazov viac jako vystizny, ma presvedcil prave minuly vikend, ked z nevynneho planu ist si niekam zabehat vznikol absolutne krasny adrenalinovy zoskok zo zeleznicneho mostu v Krystofovom udoli.

        Vsetko to zacalo uplne jednoducho. V sobotu rano do Turnova dofrcal Ladis. Chceli sme ist zasportovat niekam do hor. Kedze tohtorocny sneh zatial sklamal, vypadalo to ze si zabehame pekne na sucho. Lenze co cert nechcel, zvladla moderna technika a ozval sa Ladisov mobil. Na druhej strane sa ozval další aktivny člen ASA Hatti . A tak sme vyuzili den zliav v Saleve a skocili si kupit zopar outdoorovych vyrobkov. Partiu v zlozeni Hatty, Hatti, Olca, Ladis a moja malickost však nemoze uspokojit nejake vikendove nakupovanie. A tak prisli na rad lana, karabiny, skoro 30 metrovy most a velke mnozstvo adrenalinu…

         Nalozili sme teda vsetko potrebne, a vyrazili. Niektory pre pokoj v rodine doma oznamili vyjazd do libereckeho bazenu, alebo prezeranie adventnych betlehemov. Aby som nezabudol, v Liberci sa k nam pridala dalsia clenka-neclenka Jita. Zeby sa tesila na betlehemi? Nakoniec sme sa aj tak vsetci zisli pod mostom v Krystofaci. Hatty rychlo, a nakolko to každý prezil tak asi aj dobre naviazal lana. Samozrejme z nasou pomocou. Uspesne sme sa vyhli aj dvom prechadzajucim vlakom.Hatty nevahal, hupol do sedacky, pripol sa a uz aj stal za zabradlim. Chvila sustredenia, a sup uz bol dolu… Jeho zoskok bol zo zaciatku sustredeny a tichy, ale v momente ked ho chytilo lano, a bolo jasne ze uz nepovoli, z hrdla mu vysiel vykrik vitaztva, za ktory by sa nemusel hanbit ani Tarzan, a vrchol jeho adrenalinoveho zazitku sa rozlial v podobe tohoto vykriku celym Krystofovym udolim. Ak som doteraz nechapal, akym sposobom to vlastne chce Hatty skakat, teraz mi to bolo nad slnko jasnejsie! Zdravas Maria! Kam som sa to dostal! Ten blazon to fakt skocil!!! Asi taketo myslienky mi v tom momente preblesli hlavou.

        Svojim uspesnym zoskom sa Hatty presvedcil, ze vsetko funguje tak ako ma a tak mohol prist další pan na holenie. Ladisovu nerozhodnost vyuzil Hattyho mladsi bracha Hatti, a dostal tu cest jumpnut si ako druhy. A ze ma adrenalin naozaj rad, o tom nas presvedcil svojim viac ako 5 minutovym odhodlavanim sa na skok. Pokusal sa zoskocit niekolkokrat, ale prsty, hrdlo, zaludok a co ja viem co este sa mu v rozhodujucej chvili vždy zovreli natolko, ze sa nedokazal pustit zabradlia! Ak nie je na to dostatocne silny on, bojim sa ze ja ani nepreleziem cez to zabradlie. A tak sa mu snazim pomoct. Zakric si clovece, zanadavaj, proste sa nejak odreaguj! A on nic. Nepomahalo to. Drzal sa zabradlia a zacal sa neskutocne triast. Spolu s celym zabradlim! To malo pri tom vychylku snad 15 cm. Proste super adrenalim! A tak sme mu to odratali: 5,4,3,2,1, Go… A Hatti skocil… Verim tomu, ze pocit ktory prezil musel byt jednym z najsilnejsich v jeho zivote. Po tom vynervovani sa tam hore urcite.

        Uz pocas Hattiho zoskoku sa zacalo stmievat. Rozhodli sme sa teda zoskoky ukoncit. A kde inde by sme ich ukoncili ak nie v dobrej ceskej hospode! Skokani si dali na zdravie svojmu vykonu panaka slivovicky, co to dobreho sme pojedli, dali si nejake pivko a pre velke nadsenie a odhodlanie ostatnych clenov skocit si tiez sme sa dohodli na druhy den.

         Zaspavalo sa mi tazko. Ale nebolo to len myslienkou na druhy den a na zoskok co ma caka a ci sa nan dokazem odhodlat. Spal som totiž z Ladisom v jednej miestnosti, a ten hrozne chrapal. Nastastie ho to za hodku preslo. A tak som postupne pri rozoberani svojho zivota zaspal. Bolo uzasne prejst celym svojim doterajsim bytim pri myslienke, ze zajtra to vsetko moze skoncit… Rano nas opat privitalo krasnym, slnecnym, ale za to chladnym pocasim. Onedlho sme boli opat pod mostom v Krystofaci. Ku kompletnej vcerajsej partii este pribudol Drbik. Na prvy zoskok sa dnes odhodlal Ladis. Ku tradicnej zoskokovej vybave este pribudla Hattiho bajkova downhillova prilba a na nu pripevnena Ondrova kamera. Aj ked sme mu naznacili ake kusky s nou chceme stvarat, Ondra nam svoju drahu kameru predsa pozical. Cest jeho odvahe. Ladis svoj zoskok zvladol v pohode. Po kratkom odhodlani jumpol dolu a udolim sa opat ozval Tarzanovsky rev. Problem však nastal, ked mal preliezt z lana na lano a zlanit dolu. Trosku si nevedel rady a este mu aj ostalo spatne. Hatty mu teda liezol na pomoc a po par minutach a Hattyho odbornych radach Ladis opat zakotvil na pevnej zemi. A bol som na rade… Minuta pravdy sa blizila. Dokazem skocit? Bol som na to odhodlany. Hattymu som polozil asi milion otazok ale na kazdu som dostal rychlu, priamu a kazdopadne pozitivnu odpoved. Nedal mi sancu pochybovat aj ked jedno z dvoch skakacich lan bolo v jednej casti trochu odrete. Oblepili sme to teda aspon kobercovou paskou. Pomaly som sa dostal za zabradlie. Poprosil som Hattyho, aby este raz skontroloval lana, ani co by tam stala Olca, a po jeho dalsej pozitivnej odpovedi nezostavalo uz nic ine len skocit. Tak som to nejak predychal a povedal som si 3,2,1, teraz… A nic. Prsty mi nekotrolovatelne objali zabradlie a nie a nie sa ho pustit. Tak znova. Predychat. Odpocitat. A jump…!!! Podarilo sa. Volny pad bol uzasny. Kazila ho len jedna neprijemna otazka. Zachyti ma, nezachyti ma..? Zachytilo. Tarzanov krik znova preplaval celym udolim. Po par minutach sa mi konecne podarilo prehupnut na druhé lano a zlanit dolu. Pocit to bol neskutocne uvolnujuci. Pokoj v dusi, radost v srdci… Drbik pomaly ale isto, po kazdom uspesnom zoskoku, menil svoj nazor zo -ja skakat nebudem- na - aj by som si skocil. Ale mal smolu nasledoval skok pre Jitu a potom pre Olcu.

        Jita svoj skok zvladla celkom v pohode. Zliezla si sice o jednu priecku zabradlia nizsie, na co Hatti podotkol, ze je skoda kratit si drahu letu, ale zvladla to super. Len jej vadilo, ze myslienka na to, ci ju lano zachyti, jej pokazila zaverecnu cast volneho padu, ktory sa jej zo zaciatku velmi pacil. Potom nas este vsetkych zahanbila svojim super rychlim presadnutim z lana na lano a zlanenim dolu. Sikovna je to veru zienka.

         Pomaly sa stmievalo. Nasledoval posledny skok ktory si uzila Olca. Hatty ju pekne pozapinal. Olca sa ladnym sposobom prehupla cez zabradlie, az sme si mysleli ze spadne skor nez bude sama chciet. Ale udrzala rovnovahu a tak si skok mohla uzit tak isto jako my ostatni. Takze Olca stoji za zabradlim a chysta sa na svoj zoskok… A to ako ho zvladla, ako sa genialne odstartovala a skocila to vam opisovat nebudem. To si moji mili pozrite na videu ktore sme natocili a skor ci neskor sa objavi na tejto stranke. Odporucam. Naozaj to stoji za to!!! A co dodat na zaver? Drbik si skocit nestihol. V tomto obdobi sa rychlo stmieva. Smola. Ale myslim si, ze nepretecie vela vody dolu Jizerou a v Krystofaku sa opat zide dobra parta a Drbik si skoci tiez. A urcite aj par dalsich jedincov.
        Suma sumarum, znicili sme jedno lano, na ktore sa Hattymu pekne poskladame. Ved to stalo za to. Niektorych bolia chrbty. Ja si myslim, to povoli! Pre mna to bola jedna z troch najkrajsich akcii tohoto roka. A vsetky boli po prichode medzi Vas, ASAkov. "Dobrej oddil!" Taka dobra akcia uz asi tento rok nebude. Takze diky Vam!

    Cus bus. Sagy.

    PS: Ze by Silvester 2002….!?
    IM000004.JPG IM000016.JPG IM000022.JPG IM000023.JPG IM000026.JPG IM000030.JPG IM000045.JPG
    IM000046.JPG IM000047.JPG IM000048.JPG IM000049.JPG IM000050.JPG IM000052.JPG IM000054.JPG
    IM000055.JPG IM000056.JPG IM000057.JPG IM000058.JPG IM000059.JPG IM000060.JPG